Drevo horí inak dnes ako v minulosti? Iste nie, aj keď niektoré práce [3], ktoré študovali drevo z historických stavieb od pätnásteho storočia po dnes (v sto ročnom intervale), zistili malé rozdiely aj vo vlastnostiach, ktoré vplývali aj na jeho zapálenie a horenie. Všetky tieto rozdiely vo vlastnostiach však boli štatisticky nevýznamné. Mikroskopická analýza nenašla významné zmeny v anatomickej ani v morfologickej štruktúre smrekového dreva. Rovnako chemické analýzy zaznamenali len malé rozdiely v percentuálnom obsahu základných stavebných zložiek dreva, ktoré by mohli tiež vplývať na jeho zapálenie a horenie.
Ak by sme nešli až tak hlboko do histórie, variabilita vlastností prírodného, heterogénneho, anizotropného materiálu zohrávala a aj dnes zohráva dôležitú úlohu. Ak hovoríme o heterogénnom materiáli, jeho nehomogenita sa týka chemického zloženia, fyzikálnych a iných technických vlastností dreva, ktoré môžu mať vplyv na to, že za určitých podmienok sa zapália a horia. Hasiči často prichádzajú k požiaru strešných konštrukcií. Ich likvidácia je náročná vzhľadom na výšku, ako aj charakter strechy, ktorá je väčšinou v tvare trojuholníka, podobného, do akého ukladáme triesky a drevené polienka, keď chceme zapáliť vatru. Majiteľ roky rovnako kúril, nikdy sa nič nestalo. Zrazu stojí pre zhoreným domom. Drevo sa časom môže meniť (pracuje), vzniká priehyb, trhliny od priehybu, trhliny od prudkého sušenia od komína, trhliny od záťaže vetrom alebo snehom, alebo iné zmeny, ktoré už nedokážu odolať teplote, takto poškodené drevo začne tlieť alebo sa rovno vznieti alebo od odletujúcich iskier vzplanie.
