Vodotesné betónové konštrukcie spodných stavieb budov, tzv. biele vane (BV), už dávno nie sú ničím neobvyklým. Čoraz častejšie sa v pozemnom staviteľstve využívajú. Nevyžadujú plošnú hydroizolačnú vrstvu. Vodotesnú funkciu na seba preberá samotná betónová konštrukcia. To sa spája s finančnými úsporami aj časovými úsporami. Zatiaľ to vyzerá na samé výhody. Betón je však kompozitný materiál s reologickými vlastnosťami a objemovými zmenami súvisiacimi s hydratáciou spojiva, zmenou vlhkosti ú množstva vody a s vývinom hydratačného tepla.
Prakticky všetky neriadené objemové zmeny vlastnosti bielej vane zhoršujú – vedú ku vzniku drobných alebo rozsiahlych defektov/trhlín alebo skrátka netesností. Biele vane si preto zaslúžia náležitú pozornosť, začínajúc v projektovej príprave a končiac pri realizácii. Prax však ukazuje, že napriek spracovanej a verejne dostupnej Smernici pre biele vane (SmeBV) sa učíme až na chybách.
