Obdobie rokov 2000–2010 možno z pohľadu stavebníctva charakterizovať ako éru logistických a nákupných centier. Jedny s druhými samozrejme súvisia. Z ostatného obdobia sa javí, akoby sa výstavba takýchto stavieb opäť vzmáhala. Na trh prišlo niekoľko veľkých investorov, ktorí vybudovali rozsiahle výrobné haly. Vedľajším javom bol aj dopyt po subdodávateľoch v danej krajine/území. V istom čase sa preto na perifériách väčších i menších miest začali budovať priemyselné parky. Všetky tieto stavby majú spoločnú črtu – veľkú podlahovú plochu a významné plošné zastúpenie obslužných komunikácií a spevnených plôch. Rozmohla sa výstavba priemyselných aj občianskych stavieb.
V istom období nadobudla takú produkciu, že sa v stavebníctve priemyselné podlahy (plošné konštrukcie) stali zaujímavým segmentom trhu. Nebudeme hovoriť o kvalite v stavebníctve a zvyklostiach z obdobia pred a počas vzniku novodobého Československa. Majme ich však na pamäti v súvislosti s prudkým vzostupom dopytu po priemyselných podlahách a s nedostatkom skúseností s ich realizáciou. Bolo bežným javom, že podcenenie náročnosti ich návrhu a zhotovenia viedlo k chybám rôznej závažnosti. Jedny len zhoršovali úžitkové vlastnosti podlahy. Iné obmedzovali jej funkčnosť alebo si vynútili odstavenie výroby či prevádzky. V najhoršom prípade neumožnili ani jej spustenie. V posledných rokoch sa (asi aj kvôli kríze) množstvo a hlavne závažnosť porúch znížila, no i naďalej zostávajú priemyselné podlahy konštrukciami, ktoré sa v kruhoch odbornej verejnosti asociujú s problémami.
