Ako sme sa venovali vláknobetónu a jeho vývoju v čísle 7/2015 časopisu Materiály, v závere sme avizovali pokračovanie v skúmaní možností hodnotenia orientácie vlákien pre neskoršie riedenie ich usmernenia. V práci sme pokročili a posúvame sa bližšie k širšiemu uplatneniu vláknobetónu v stavebnej praxi a využitiu jeho potenciálu. Rozsah použitia vláknobetónu sa od ostatného článku nijako dramaticky nezmenil. Jeho potenciál úspory nákladov na ľudskú prácu pri vystužovaní nosných konštrukcií sa nepodarilo využiť. Je však jasné prečo.
Nepodarilo sa zatiaľ úspešne usmerňovať oceľové vlákna tak, aby boli orientované v smere prevládajúcich ťahových napätí. V súčasnosti platné metódy výrobno-kontrolných skúšok (podľa STN EN 14721+A1: 2008), definujúce ±10% toleranciu od projektovanej dávky vlákien, s ťažkosťou zabezpečujú čo i len homogénnosť distribúcie vlákien na „makroúrovni“, nie to ešte rovnomernosť orientácie alebo naopak usmernenie orientácie vlákien.
